Rezb ár

Próza Jána Milčáka sa už tradične vyznačuje štýlovou inakosťou, strohým výrazom, ktorý vyvažuje miestami až básnickú obraznosť. V modelujúcej hierarchii tu nad vonkajším svetom dominuje vnútorný svet postáv, ich zložitá a zvláštna "psychológia" (to, čo si postavy prinášajú do kľúčových situácií z minulosti, čo bytostne musia naplniť). Autor viac smeruje k náčrtu celkového obrazu, plátna, na ktorom zreteľne hneď nevidíme všetko, ako k autentizujúcej a účelovej objektivizácii.

Ľudský osud, aj napriek nepriaznivým peripetiám a skutkom, ktoré zanechávajú v postave morálne traumatizujúci znak, dostáva šancu, ak už pre nič iné, tak pre schopnosť pokory a hĺbkovej katarzie. Aj preto próza Jána Milčáka zostáva v kontexte súčasnej prózy poeticky osihotená, je však zároveň jedinečná a nenapodobiteľná. Úlohou tvorcu je tvoriť, úlohou žobráka prežiť.

Obraz človeka vzniká v dramatickom zápase, pri ktorom sa nefavorizuje dobové postavenie. Historická téma v autorom uchopení svojrázne aktualizuje univerzálny kresťanský étos. Slovenský text