Rok 1939. Rok slovenských historických rozhodnutí
Publikácia Rok slovenských historických rozhodnutí sa venuje roku 1939, ktorý bol jedným z najdôležitejších prelomových rokov v našich dejinách. Cieľom publikácie je zreteľnejšie ukázať vzájomné…
Specifikacia Rok 1939. Rok slovenských historických rozhodnutí
Publikácia Rok slovenských historických rozhodnutí sa venuje roku 1939, ktorý bol jedným z najdôležitejších prelomových rokov v našich dejinách. Cieľom publikácie je zreteľnejšie ukázať vzájomné súvislosti vývoja, keď v záujme vedeckej objektivity posudzovania jednotlivých udalosti, Slováci a Slovensko neboli len objektom búrlivých medzinárodnopolitických zmien, ale aj subjektom, ktorý rozhodoval o závažných otázkach, natrvalo zapísaných v dejinách národa. Publikácia analyzuje prvé Programové vyhlásenie slovenskej vlády v dejinách z 21. februára 1939. Opisuje marcovú krízu 1939 a vznik Slovenského štátu 14. marca 1939. Zaoberá sa legitimitou vyhlásenia Slovenského štátu a prvou vojnou proti Slovenskej republike, vedenej Maďarskom. Skúma charakter a typológiu prvej Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939. Opisuje vznik župného zriadenia Slovenskej republiky. Zaoberá sa účasťou Slovenskej republiky na vojne proti Poľsku v 1. – 15. september 1939. Skúma okolnosti prvého a jediného zjazdu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty počas samostatného štátu 1. októbra 1939 v Trenčíne a venuje sa aj voľbe prvého prezidenta Slovenskej republiky.Ukážka textu:Program slovenskej autonómieProgram politickej autonómie Slovenska v podmienkach ČSR nachádzame v podnetoch SĽS. O politickej autonómii Slovenska sa písalo už v programe, ktorý vyšiel tlačou v roku 1919 pod názvom Naša Slovenská ľudová strana. Čo ona chce a za čo bojuje. Heslo politickej autonómie Slovenska na území ČSR sa už však objavilo v programovom dokumente, ktorý predložil poslanec Ferdiš Juriga 14. novembra 1918 Slovenskému parlamentnému klubu, čiže v deň, keď sa začala činnosť Národného zhromaždenia ČSR. F. Juriga v ňom vyzdvihol podporu idey československej štátnej jednoty, ale súčasne žiadal pre „slovenskú vetvu československého rodu“2 legalizovanie práv, ktoré patria zvrchovanému samostatnému národu, teda slovenskú samosprávu a administratívu, slovenčinu ako úradnú reč na Slovensku, slovenské zákonodarstvo (mala ho zabezpečovať stála delegácia slovenských poslancov), školstvo a samosprávu cirkví. Tento program Juriga predložil ako poslanec, nie za politickú stranu.